RÝCHLOKORČUĽOVANIE NA SLOVENSKU
Na Slovensku myšlienka založiť Rýchlokorčuľovanie na krátkom 111 m ovále/ Short Track / vzišla v roku 1996 pri formovaní Európskych zimných dní mládeže, ktoré pre rok 1999 boli pridelené Slovensku, regiónu Poprad-Tatry. K jeho založeniu sa podujal Ján Magdoško, ktorý spolu s Ivanom Petrovičom, Ladislavom Harvanom a Máriou Mračnovou dokázali vytvoriť podmienky tak, aby dňa 22.8.1996 mohol vzniknúť prvý klub na Slovensku - Športový klub STEZ oddiel SHORT TRACK Spišská Nová Ves, ktorého pretekári sa dňa 15.marca 1997 zúčastnili prvých pretekov v Žďari nad Sazavou v Česku.V roku 1997 vznikol druhý oddiel Short tracku v Korčuliarskom klube Trnava.
Uvedené dva kluby založili dňa 23.júna 1997 Slovenský rýchlokorčuliarsky zväz,ktorý začal pracovať pod vedením Jána Magdoška , členmi Výkonného výboru sa stali Ľuboslav Hasaj, Marián Užák,Karol Zima, Peter Pejkovič a generálny sekretárom Martin Sagula. Slovenský rýchlokorčuliarsky zväz sa dňa 29.11.1998 stal členom Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU) a 31.3.2002 členom Slovenského olympijského výboru (SOV)
Prvými trénermi v Short tracku sa stali v ŠK STEZ Spišskej Novej Vsi Marián Daniel a KK Trnave Jozef Liška , ktorí viedli prvé reprezentačné družstvo v roku 1999 na Svetovej Zimnej Univerziáde v Spišskej Novej Vsi, keď Slovensko reprezentovali Erik Juriš, Marek Neštický, Karol Zima, Miroslava Velicka (KK Trnava) a Martin Sagula (STEZ Spišská Nová Ves) a na Európskych zimných dňoch mládeže reprezentovali Peter Jelen, Peter Zemko, Anna Polomská a Petra Jahodníková (všetci STEZ Spišská Nová Ves). V tom istom roku sa prvýkrát perstavil na Majstrovstvách sveta juniórov v Montreale (Kanada) Matúš Užák (STEZ Sp.N.Ves) .V roku 2000 na Majstrovstvách Európy v Bormiu - Taliansko štartovali pretekári Erik Juriš a Matúš Užák . V tom istom roku zväz angažoval za trénerku jednú z najlepších pretekárok na svete Li Yan z Činy.Slovenský rýchlokorčuliarsky zväz počas svojej krátkej existencie dvakrát zorganizoval na Slovensku Svetový pohár a to v roku 2001 v Trnave a 2005 v Spišskej Novej Vsi
Do roku 2006 sa na Slovensku vykonávalo iba rýchlokorčuľovanie na krátkom 111 m ovále /shotr track/. Dňa 17.novembra 2006 sa po prvýkrát v histórií Slovenska postavila v Berline na štart Svetového pohára v rýchlokorčuľovaní na dlhom 400 m ovále / Long track / pretekárka Korčuliarskeho klubu Košice Renáta KARABOVÁ , ktorá následne reprezentovala Slovensko 23. – 24.januára 2007 aj na Majstrovstvách svete juniorov v Innsbrucku - Rakúsko.
RÝCHLOKORČUĽOVANIE VO SVETE
Korene ľadového korčulovania sa datujú asi 1000 rokov späť do zamrznutých kanálov a vodných ciest Škandinávie a Holandska, kedy si muži priväzovali k topánkam zvieracie kosti a kĺzali sa naprieč zamrznutými jazerami a riekami. Okolo roku 1600 sa premiestňovanie pomocou korčuľovania stalo užitočným a príjemným spôsobom prepravy pre Holanďanov. Prekvapujúco sláva za prvý pár kovových korčúľ patrí Škótovi, ktorý ich vynašiel v roku 1592. Kovový nôž zrýchlil rozšírenie rýchlokorčuľovania a v roku 1642 sa sformoval Edinburghský korčuliarsky klub.
V roku 1763 sa prvý svetovo-organizovaný pretek, ktorý pokrýval dĺžku o čosi viac ako 24 kilometrov, konal vo Fens v Anglicku.
Behom druhej polovice 19. storočia sa uskutočňovali neformálne medzinárodné súťaže v rýchlokorčuľovaní , ktoré sa organizovali príležitostne v rôznych častiach sveta. Prvá moderná rýchlokorčuliarska súťaž sa uskutočnila v Nórsku v roku 1863 a prvé medzinárodné preteky sa uskutočnili v Hamburgu / Nemecko / v roku 1885 . V Júli 1892 holandská asociácia zvolala krajiny , ktoré vykonávali korčuľovanie a výsledkom tohto rokovania bolo zvolanie prvého Kongresu vo Scheveningene / Holandsko / a založenie Medzinárodnej korčuliarskej únie / ISU /, ktorá je najstaršou medzinárodnou federáciou riadiacou zimné športy a to rýchlokorčuľovanie a krasokorčuľovanie.
Začiatkom 20. storočia sa na Slovensku na jazere Štrbského Plesa konali významné majstrovstva , keď v roku 1900 z dôvodu nepriaznivého počasia sa tu z Budapešti presunuli Majstrovstvá Európy a rýchlokorčuliarske majstrovstvá sa konali aj v rokoch 1930 ,1933 a 1937 . Aj napriek tejto skutočnosti sa rýchlokorčuliarky šport na Slovensku nevykonával. V roku 1996 sa založilo odvetvie rýchlokorčľovania - short track .
História short tracku
V rokoch 1920 a 1930 davy obvykle zaplnili Madison Square Garden očakávajúc vzrušenie charakteristické pre tento šport. V rovnakej dobe získal popularitu aj vo Veľkej Británii, Japonsku, Francúzsku, Belgicku a Austrálii. Rýchlokorčuľovanie - short track sa stalo časťou ISU v roku 1967, hoci už nejakú dobu predtým sa organizovali preteky so súhlasom ISU v celom svete. Medzitým Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Austrália, Nový Zéland a Spojené Štáty Americké súperili medzi sebou. Medzinárodné súťaže sa konali od roku 1970 a oficiálna ISU súťaž bola zahájená v roku 1976. V roku 1981 sa konali prvé majstrovstvá sveta v Meudon-la-Foręt vo Francúzsku. V roku 1984 sa názov zmenil na halové rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe a používanie tvrdých prílb sa stalo povinným. Ďalší medzník nastal v roku 1988 keď tento šport debutoval ako demonštračné podujatie na Zimných Olympijských hrách v Calgary v Kanade. Plný medailový status získal až v roku 1992 na Albertvilleských Olympijských hrách. Napriek jeho relatívne krátkym dejinám rýchlokorčuľovanie vytvorilo veľa význačných momentov. Nadvláda v short tracku sa pohojdávala medzi Kanadou a Amerikou, s Kanadou zaberajúcou prvú slávu a Amerikou ktorá dominovala v rokoch 1940 až 1960. Pre pár ďalších desaťročí sa svetové tituly delili medzi Kanaďanov a Američanov. V tej istej dobe sa Japonsko ukázalo ako silný konkurent. V súčasnosti sa tento šport veľmi rýchlo rozvíja v krajinách ako sú Holandsko a Taliansko tak dobre ako v Číne, Kórei a v poslednej dobe aj v Rusku a Maďarsku. Zimné Olympijské hry roku 1992 katapultovali short track do povedomia verejnosti a športovej arény
Hlavné črty rýchlokorčuľovania
Rýchlokorčuľovanie sa praktizuje na 400 alebo 111 metrových ováloch. Korčuliari sa pohybujú rýchlejšie ako iný ľudia na plochom povrchu bez mechanickej pomoci dosahujú rýchlosti viac ako 55 km/h v šprintérskych tratiach. Počas každého odrazu musí korčuliar použiť maximálnu silu do ľadu v čo najdlhšej dobe, zatiaľ čo odpor sa zredukuje na minimum . Nože dlhé viac ako 45 cm umožňujú korčuliarovi udržať nôž v kontakte s ľadom dlhšie ako by to bolo možné s iným druhom korčúľ. Sú dva typy rýchlokorculovania 
Long track a short track ( v preklade rýchlokorčuľovanie na dlhom 400 m a krátkom 111 m ovále).
